1. časť- INTRO

Niekedy sa zdá všetko neuveriteľne dokonalé, ale všetko je to len jeden veľký klam. Moje meno je Alex. Mám 17 rokov.Už takmer 10 rokov bývam v Californii spolu s mamou. Som jedináčik, otec nás opustil keď som bola veľmi malá. Mame dlho trvalo kým sa z toho dostala.Veľmi sme si jedna druhej pomáhali a od tej doby sme ako najlepšie kamarátky.Chodím na umeleckú školu, milujem kreslenie. Okrem toho sa však venujem ešte aj spevu. Pri speve vždy zabúdam na všetky problémy.Mám najlepšiu kamarátku volá sa Debby sme spolu stále. Je jediný človek mimo mojej rodiny ktorému som sa dokázala zveriť so svojimi problémami. Som obyčajná teenegerka s bežnými problémami ktorá chce len zapadnúť a toto je môj príbeh.

 Me  :)

1. časť 

Vstala som do upršaného rána, čo bolo u nás v Californii dosť nezvyčajné. Pretrela som si oči a pomaly som vstala z postele. Zamierila som si to ku kalendáru, ktorý som mala nalepený na skrini a odškrtla 13. Dnes je 13. Júna čo znamená že o chvílu sú prázdniny. Počas premýšlania som sa neznámym spôsobom dostala do kuchyne, kde mi moja úžastná matka práve pripravovala raňajky.

„ Vajíčka chceš natvrdo alebo namäko?" Opýtala sa aj keď vedela odpoveď.

„ Mamí nerob sa že nevieš.“ Usmiala som sa na mamu a zavrela som za sebou dvere kúpelne. Rýchlo som si umyla zuby a namalovala sa. Trochu make-upu, špirála a tiene. Vlasy som si zaplietla do vrkoča.

„ Môže byť.“ Zbežne som skontrolovala samu seba v zrkadle a vyšla som z kúpelne. V jedálni na stole ma už čakali teplé raňajky a čerstvé pečivo. Sadla som si za stôl a pustila som sa do jedenia.

„ Tak ja idem zlatko. Poobede sa zdržím v práci dlhšie, tak ma s večerou nečakaj. Pá.“ Zakričala a zabuchla za sebou dvere. To je nevýhoda maminho zamestnania. Pracuje ako právnička a pokial majú veľa práce musí pracovať do noci.

Počas premýšlania o dnešnom dni som dojedla posledné zvyšky raňajok a umyla som riad. Keď bolo všetko ako tak upratané vybrala som sa obliecť. Kedže som vstala so super náladou mala som chuť si dnes obliecť niečo výstrednejšie ako v iné dni. Zo skrine som vytiahla bielu suknu,ružové tričko a kedže nebolo vonku najlepšie počasie obliekla som si aj riflovú bundičku. Rýchlo som zbehla po schodoch dole. Do tašky som si nahádzala desiatu, obula balerínky a zavrela dvere bytu. A krásny deň sa nám môže začať .

 Oblečenie do školy :) 

2. časť

Pred domom ma čakal Mark spolu s Debby. Rýchlo som nasadla do auta.

„ Ahojte.“ Povedala som s úsmevom. „Ale, ale dnes máš nejakú dobrú náladu.“ Skonštatoval s úsmevom Mark.

„ Mark ty máš naozaj krátku pamäť veď nám tu celý týždeň rozpráva o jej dnešnom rande.“ Zasmiala sa Deb.

„ Vidíš skoro by som zabudol.“ Buchol sa Mark dramaticky po čele čo mi prišlo strašne vtipné. O 5 minút sme zastavili pri škole. Zaparkovali sme ako zvyčajne hned pri školskej bráne.

„ To máme dnes krásny deň.“ Skonštatoval Mark a ja s Deb sme len nemo prikývli. Rýchlo sme vbehli do triedy, kde už sedeli všetci naši spolužiaci. Zrakom som prebehla celú miestnosť no on tam nebol. Deb okamžite zbadala moj pohlad a súcitne sa na mna pozrela. Rýchlo som si sadla do svojej zadnej lavice a čakala som na príchod učitela. Deb sedela s Markom už dlho to medzi nimi iskrí a teraz je to na dobrej ceste aby sa dali dokopy, preto ich nechcem vyrušovať. Rýchlo som si dala do uší slúchadlá a pustila pesničku. Zrazu začal zvoniť zvoniec a dvere triedy sa prudko otvorili. Stál tam on v celej svojej kráse. Možno to znie ako z nejákeho lacného románu, ale Chris bol neskutočný. Na sebe mal Biele obtiahnuté tričko, ktoré obopínalo jeho dokonalú hruď a béžové rifle. Rýchlosťou svetla som si vytiahla z uší slúchadlá.

„Ahojte“ Pozdravil celú triedu. Pohol sa smerom svojej lavici, ktorú minul a pokračoval dalej smerom ku mne.

„ Ahoj máš tu voľné?“ Povedal a usmial sa na mna.

„ Jasné.“ Priblblo som sa usmiala. Viac som sa strápniť asi nevedela pomyslela som si, keď v tom vošiel do triedy učiteľ.

„Dobré ránko študenti. Dúfam že ste pripravený na dnešnú laboratórnu prácu.“ Nechápavo som sa na neho zahladela....

Mark :)       Debby :)

Chris :) ( odmyslite si ten jazyk) 

3. časť

Že Vás milujem tak ešte jedna .. :) Ak ešte dnes niečo vypotím hádžem to sem .. :) 

„ Slešna Black máte nejaký problém.“ Spýtal sa profesor.

„ Nie, Pán Beans.“

„ Tak môžeme ísť nato.“ Povedal a niečo začal čmárať na tabulu. Z tranzu ma prebral Chris, ktorý mi poklepal po ruke.

„ Predpokladám že si sa na dnešok nepripravila čo?“ usmial sa .

„ Predpokladáš správne, úplne mi to vyfučalo z hlavy.“

„ Tak to je dobre, pretože ja som sa učil a som ochotný ti pomôcť ale...“ Žmurkol na mňa.

„ Ale..??“

„ Musíš mi sľúbiť že pôjdeme cez víkend niekam von.“

„ Beriem.“

„ A neteš sa na ten dnešok som nezabudol.“ Usmial sa a spoločnými silami sme začali pracovať na laboratórnej práci z ktoréj sme dostali A+.

Poslednú hodinu som mala výtvarnú. Rýchlo som dokončila zadanú prácu a netrpezlivo čakala na zvonenie zvončeka. Hneď ako som počula vytúžené cŕŕn rozbehla som sa na školské parkovisko, kde ma mali čakať Deb s Markom. Rýchlo som prešla dvojkrídlovými dvermi a hladala auto, keď v tom mi niekto zakryl oči. Dezorientovane som pohýbala hlavou a snažila som sa niečie ruky zo seba striasť, no dotyčný bol neoblomný a pevne mi oči držal. Po chvíli sa však ozval.

„ Hádaj kto som?“

„ Chris to si ty?“ Povedala som zmätene a pred očami sa mi zjavila jeho usmiata tvár.

„ Zmena plánu. Viem o jednom mieste a chcel by som ťa tam zobrať. Čo ty na to?“ V hlave sa mi zjavilo veľa pochybností, ktoré som rýchlo zahnala preč.

„ Vyzerá to ako super nápad.“ Chris ma chytil za ruku a spolu sme išli k jeho autu. Po ceste som stretla Deb s Markom. Obaja sa na mňa usmiali. Zastavili sme pri veľkom bielom Range Roveri. Chris mi rýchlo otvoril dvere.

„ Nastupovať.“ Povedal s úsmevom a zabuchol za mnou dvere.

„ Kam ma to chceš vziať?“ Spýtala som sa počas jazdy autom.

„ Keby som ti to povedal už by to nebolo prekvapenie.“ Záhadne sa usmial.

    4. časť

 Po 10 minútach jazdy autom sme zastali. Pred nami sa črtal krásny výhlad na more.

„ A sme tu, poď.“ Rýchlo sme vystúpili z auta a chytili sme sa za ruky.

„ Snáď sa ti to tu bude páčiť apoň tak ako mne .“ Povedal a usmial sa. Pláž bola nádherná v rozmáčanom piesku bolo vyplavených pár kameňov rôznej veľkosti

„ Toto miesto je pre mňa neuveriteľne dôležité, už od detstva sa sem chodím prechádzať aby som zabudol na všetky problémi.“ Prerušil chvíľu ticha Chris. V hlave som mala neskutočné množstvo myšlienok. Na jednej strane som bola rada že mi ukázal toto pre neho tak veĺmi dôležité miesto ale mala som pochybnosti či to myslel úprimne. Z premýšlania ma však prebral jeho hlas.

„ Alex, poď poprechádzame sa.“ Pohli sme sa smerom vpred. Po krátkej prechádzke sme si sadli na veľké kamene dalej od mora.

„ Tak čo páči sa ti tu?“

„ Je tu krásne. Som rada že si mi toto miesto ukázal.“ Usmial sa na mna.

„ Možno to bude znieť ako klišé, ale si prvé dievča ktoré som sem zobral...“ Pomaly sa ku mne otočil. „Vieš od prvého dňa ako som ťa uvidel si sa mi zapáčila a mal som pocit akoby som ťa poznal celý život.“ Dopovedal a ja som nemohla uveriť vlastným ušiam. Chris mi práve vyznal lásku? Mala som pocit akoby som snívala. Nenápadne som sa štipla do ruky. Očami som hladala tie jeho v ktorých bolo vidieť iskričky nádeje. Rukou mi pohladil líce a pomaly sa ku mne približoval...

Takto nejak si predstavujem to miesto .. :) 

Aby som nezabudla pridávam obrázok domu, kde býva Alex. 

A ešte izba.. :) 

5. časť

Keď som pocítila jeho jemné pery na tých mojich telom mi prešli zimomriavky. No v tej chvíli ma niečo napadlo a rýchlo som od neho odtiahla. Pomaly mi pustil líce a so sklamaním v očiach sa zadíval do tých mojich.

„ Chris prepáč, ale ja niesom pripravená na vzťah s tebou...“ Sama som nemohla uveriť tomu čo som povedala, veď som ho toľko chcela a teraz ho len tak odmietnem?! Rýchlo som sa všask spamätala a pokračovala dalej. „Jednoducho ťa nepoznám až tak dobre.“

Každým jedým mojim slovom sa bolesť v jeho očiach prehlbovala. Nakoniec rýchlo odvrátil zrak a ja som netrpezlivo čakala čo povie.

„ A mám u teba aspoň mnimálnu šancu? Svoje city k tebe som skrával už dosť dlho a len tak ľahko sa ťa nevzdám.“

„ Jasné že máš. Len ťa potrebujem viac spoznať...“ Povedala som a zoskočila som do mokrého piesku.

„ Ale najprv si ma budeš musieť chytiť.“ Zakričala som a rozbehla som sa smerom do vody. Chris sa za mnou rozbehol a ja som utekala ako o život aby ma nechytil. Počas behu mi jedné vlny narážali do nôh. Rozmýšlala som nad udalosťami posledných 10 minút keď v tom ma Chris chytil okolo pása a začal sa somnou točiť.

„ Pusti má.“ Kričala som a smiala som sa. Bola som tak neskutočne šťastná. 

6. časť

Domov som prišla až okolo 8 večer. Pomaly som otvorila dvere do domu v ktorom bolo ticho. Mama bola ešte stále v práci. Tašku som hodila do izby a s úsmevom na perách som vošla do kuchyne. Po celom dni mi vyhladlo. Otvorila som veľku chladničku v ktorej sme nič nemali. Teda bolo tam toho veľa ale nič z toho ma nejak extra nezaujalo. Avšak nádej umiera posledná, preto som tento raz skúsila šťastie v mrazáku. Našla som tam jednu mraznú pizzu, ktorú som s obratnosťou tigra hodila do trúby. Po zhruba 10 minútach neustáleho pobehovania po kuchyni bola pizza konečne hotová. Spokojná so svojim výkonom pri príprave mrazenej pizze som si sadla do obývačky a so záujmom zapla televíziu. Programi som prepínala rýchlosťou lýžiara rútiaceho sa dolu svahom, keď v tom mi zastal zrak na jednom z kanálov. Pomaly som položila dialkové ovládanie na stôl a so záujmom som sa započúvala do úvodnej znelky rozprávky. Toy story bola moja srdcovka. Každý diel som videla minimálne 10 krát. Konečne prišla moja oblúbená pasáž. Rýchlo som sa postavila na pohovku a spolu s hlavným hrdinom som opakovala pasáž ktorú som počula už snáď sto krát: „"Do nekonečna, a ešte ďalej!" Skríkla som no v tom som za sebou započula smiech.

„ Mamííí.“ zakňučala som , „ Celé si mi to pokazila“

„ A ja som si myslela, že si z toho vyrástla.“ Pokrútila hlavou a vybrala sa smerom do kuchyne. Rýchlo som zoskočila z pohovky, schmatla tanier a utekala za ňou.

„ Tak ako bolo v škole?“ Opýtala sa, keď som vkročila do kuchyne.

„ Ako v škole.“ Chviľu sme sa ešte rozprávali o všetkom možnom, no keď mi začali klipkať oči rozhodla som sa ísť si predla len nahnúť. 

 Obývačka :) 

 Kuchyňa a namiesto tej bielej dlážky si predstavte tú čo je v obývačke .. :) 

7. časť

Ráno som vstala s dobou náladou. Pomaly som sa vyteperila z postele a odostrela okno. Vonku bolo krásne, jemné lúče slnka mi zasvietili do okna. Spokojne som si pretrala oči a zamierila som ku kalendáru. Odškrtla som dnešný dátum a zbehla po schodoch do kuchyne. Tento krát však bola prázdna. Na kuchynskom pulte bol položený červený lístok. Ešte raz som si pretrela oči a prečítala som si odkaz.

„ Ahoj Zlatko dnes som musela ísť do práce zavčasu. Na stole nájdeš čerstvé pečivo. Najdz sa! Domov sa budem ponáhlať. A dávaj si na seba pozor.“

Rýchlo som dočítala mamin odkaz a utekala k stolu na ktorom už čakalo čerstvé pečivo. Po raňajkách som vbehla do kúpelne, urobila rannú hygienu, trocha som sa primalovala a s ešte lepšou náladou som utekala do izby. S bojovím postojom som sa postavila ku skrini. Oblečenie bol môj najväčší problém a navyše dnes som si chcela nechať obzvášť záležať.Už len spomienka na všerajšok mi na tváry vyčarovala úsmev. V tranze som vybrala pár vecí a obliekla som si ich. Celý môj outfit pozostával z vysokej kvetinovej sukne a bieleho trička bez ramienok. Doladila som to ešte jemnými naušnicami a náhrdelníkmi. Spokojná sama so sebou som vbehla do kuchyne a do kašky som si hodila malý multivitamínový džús. Na plecia som si prehodila biely svetrík a vykročila som z domu. Ako každé ráno pred domom už čakali Mark a Deb. Ani som nestihla nasadnúť už sa ma začali vypytovať.

„ Tak čo ako bolo?“ Opýtal sa Mark a cez spätné zrkadlo na mňa žmurkol.

„ Najprv snáď asi Dobré ránko nie ?“

„ Jéj prepáč. Dobré ránko.. Tak ako bolo hovor a preháňaj.“ Povedala Debby a fanaticky na mňa zazrela. V očiach jej bolo vidieť strašnú zvedavosť, preto som sa rozhodla že jej to už konečne poviem.

„ Bolo super. Zobral ma na nedalekú pláž, chvíľu sme sa prechádzali a keď sa nám už nechcelo sadli sme si na rozohriate kamene, kde sme sa dlho rozprávali.. Potom mi však začal vyznávať svoje city a pomaly sa ku mne približoval...“

„.. Takže ste spolu?“ Vykríkla radostne Deb v prostriedku môjho rozprávania.

„ Debby, zlato myslím že keby si nechala Alex dohovoriť dozvedela by si sa to.“ Mark sa tváril vážne no kútikom úst mu jemne šklbalo. Usmiala som sa na oboch a pokračovala som „ Pomaly sa teda ku mne začal približivať, no v tom sa vo mne niečo zlomilo a ja som si nebola vzťahom medzi nami istá...“

„ Počkaj takže ty si ho poslala kade lahšie?“ Skočila mi opäť do reči Debby.

„ Deb upozorňujem ťa že ak mi ešte raz skočíš do reči nič viac sa už odomňa nedozvieš.“ Odula som spodnú peru a pozrela sa smerom k oknu.

„ No tak dobré už nič nepoviem, ale pokračuj.“

„ Normálne som mu vysvetlila, že sa na vzťah s ním necítim a že ho potrebujem viacej spoznať. Najskôr bol sklamaný no viac sme to už neriešili.“ Spokojne som pozrela na Debby ktorej skoro vypadli oči. Nesmelo sa prihlásila.

„ Môžem už niečo povedať?“ Opýtala sa a Mark vyprskol do obrovského smiechu.

Jemne som pokývla hlavou a ona spustila.

„ Alex Black chceš mi povedať že si odkopla toho najdokonalejšieho chalana akého si kedy mohla mať ? To si so mňa robíš prdel, že?“

„ Nie nerobím.“ Spokojne som sa usmiala. Mark pomaly zaparkoval na naše zvyčajné parkovacie miesto. Všetci sme vystúpili z auta. Mark a ja sme sa usmievali od ucha k uchu no Debby mala výraz akoby práve videla ducha.

„ Deb, zavri si ústa lebo ti do nich vletí mucha.“ Povedal Mark a objal ju okolo pliec. Spoločne sme prekročili bránu školy a vošli na veľký školský dvor.

 Oblečenie do školy :)

8. časť

Kedže bolo v Californii skoro stále pekné počasie na školskom dvore sa nachádzalo veľa stolov pri ktorých sa obedovalo. Na pravo sa vynímala krásna budova školy, vedľa ktorej rástlo pár stromov pod ktorými sa študenti ukrývali počas horúcich letných dní. Obdaleš sa skrývala malá budova B, ktorá bola rozdelená na dve časti. Na hudobnú a výtvarnú. Všetok svoj voľný čas som sústredovala práve tu.

„ Oukej Al vidíme sa na obede pri našom stole.“ Povedal Mark, ktorý spolu s Deb smeroval na hodinu dejepisu. Ja som mala hudobnú v budove B. Pomaly som otvorila ťažké železné vchodové dvere a vošla do menšej chodbičky. Na pravej strane boli dvere do hudobného oddelenia. Pomaly som otvorila úzke biele dvere. V triede už boli skoro všetci študenti. Všetkých som pozdravila a rýchlo som si sadla na svoje miesto.

„ Tak študenti, mám pre vás dobrú správu.“ Povedal pán Foster, hneď ako vošiel do dverí. Všetci stíchli načo sa usmial a pokračoval.

„ Takže ako isto viete každý rok sa koná školská spevácka súťaž, ktorej víťaz ide na štátne kolo a neskôr bude obhajovať svoju školu na world singing competition. Prihlášky môžete podať do štvrtej.“ Pozrel na mňa a usmial sa.

„ Tak a teraz poďme k učivu.“ Hodina prebehla rýchlo. Potom nasledovala anglina, výtvarná a biológii po ktorej nasledovala vysnívaná obedná prestávka. Keď zazvonilo na prestávku, všetci vybehli von z triedy. Rýchlo som si hodila zošity do skrinky a utekala na dvor za kamarátmi. Pri stole už sedeli Mark, Deb a Chris. Počkať Chris? Myšlienky na útek som rýchlo zahnala a dalej som sa hnala k stolu.

„ Ahojte.“ Pozdravila som všetkých.

„ Ahoj. Čo nové?“ Povedala Deb a Chris sa usmial.

„ Ani nič. Pán Foster spomínal nejáku spevácku súťaž, tak tu bude zasa blázninec.“ Mark na mňa zamračene pozrel. „ Dúfam že si sa už prihlásila.“

„ Mark prestaň dobre vieš, že ja by som sa tam nikdy nedostala.“

„ Zasa sa chceš hádať?“ Pozrel na mňa provokačne.

„ Nechcem tak to radšej necháme tak aj tak na to nemám.“

„ Al prestaň spievať vieš, tak nechápem prečo tam už dávno niesi prihlásená.“ Povedala Deb namosúrene. Chris sa usmial a povedal: „ Súhlasím, mala by si sa tam prihlásiť. Ak je tu niekto kto má naozaj talent si to ty.“

„ Mám na výber?“ Bezradne som hladela do blba.

„ Myslím že nie.“ Povedala Deb a zvyskla. „Tak poďme ideme ťa zapísať.“ Postavila som sa a s Deb sme išli do hudobného oddelenia, kde ležal na stole formulár s menami. Podpísala som sa. Hned vedľa ležal oznam.

„ Z organizačných dôvodov sa bude školské kolo konať už zajtra o 10:00. Ďakujeme za porozumenie.“

„No pekne.“ Povedala som si sklesnuto v mysli.

9. časť

„Už vieš čo budeš spievať?“ Spýtala sa ma Deb hneď ako som prišla k autu.

„ Pravdu? Nemám ani poňatia.“ Týmto naša debata skončila. O minútu sme už stáli pred mojim domom.

„ Porozmýšlaj nad tým akú pesničku si vyberieš.My ti veríme že to vyhráš.“ usmial sa na mňa Mark.

„ Zajtra ráno sa vidíme .“ Zabuchla som dvere a utekala do domu. Celým domom sa niesla vôňa palaciniek.

„ Ahoj mamíí.“ Zakričala som. Tašku som si hodila do chodby a utekala som do kuchyne za mamou. Prudko som zastala medzi dverami, pretože v kuchyni bol ešte okrem mami aj nejaky cudzí chlap.

„ Ahoj Alex.“ Pozdravil ma. Jeho modré oči mi boli povedomé akoby som ich už niekedy videla. Bol mi tak známi a zároveň som ho nepoznala. Zrak som obrátila k mame.

„ Mami, kto je tento pán?“

„ Alex tento pán je tvoj otec.“ Pozrela mi do očí.

„ Môj otec ?“ nechápavo som pokrútila hlavou. „ A načo ste sem práve teraz prišli?“ Odvrátila som pohlad od mami a zapozerala som sa do jeho tmavo modrých očí, ktoré mi prišli ešte pred minútou také sympatické.

„ Chcel som sa vám obom ospravedlniť zato všetko čo som vám spravil. Nechcem sa vám vnucovať a ani žiadať o prepáčenie, pretože sa to prepáčiť nedá. Ja.. len som vás potreboval vidieť a Alex chcel som ti dať toto...“ Podal mi zväzok klúčov.

Nechápavo som na neho pozrela a on pokračoval.

„ … Viem že ti týmto nikdy nenahradím to že som od teba odišiel ked si bola malá ale dovol mi aby som ti dal aspoň toto. Jeden je od môjho teda už tvojho bytu v Londýne a druhý je od tvojho nového auta. A ešte by som ti chcel dať toto, podal mi malú obálku.

„Všetko potrebné máš v obálke. Prosím ťa odpusť mi to.“ Nechápavo som na neho pozerala. Rýchlo si zobral malú tašku a smeroval smerom k dverám.

„ Počkaj!“ Zastavil a rýchlo sa ku mne otočil. Toľko zúfalstva a beznádeje som ešte nikomu v očiah nevidela.

„ Toto nemôžem prijať, nech už to bolo ako chcelo je toho moc...“ Pokrútil hlavou.

„ Vôbec toho nieje moc. Podla mňa je toho dosť málo. Chcem aby si si to zobrala.“

„ Ale ja neviem... „ Zamyslela som sa.Strašne ma lákalo spoznať ho. Chcela som mať pri sebe otca a zažiť pocit spokojnej komplnetnej rodiny. Všetky pocity ľahostajnosti sa zrazu vydrali na povrch. V tej chvíli som nedokázala pochopiť ako som to dokázala zvládnuť bez otca. Bez človeka, ktorý dodáva domovu pocit istoty a bezpečia. Rýchlo som sa prebrala zo zamyslenia.

„ Dobre zoberiem si všetky tieto dary ale .. chcem aby si tu s nami ostal.“ Povedala som a v sekunde som mala sucho v ústach. Moja istota a odvaha sa stratila a znova som to bola ja malé dievčatko, ktoré túžilo po otcovskej láske.

„ Alex ja no niesom si istý čo na to povie tvoja mama.“ Obrátila som zrak na mamu. V jej očiach bolo vidno prekvapenie a radosť. V očiach sa jej blisli malé iskričky nefalšovanej detskej darosti. Ako keď sa malé dieťa teší z novonapadnutého snehu. Aj ona chcela aby sa k nám vrátil. Videla som to na nej.

„ No vieš už sme sa o tom rozprávali a ja som to nechcela hlavne kvoli Alex ale keď to nebude jej vadiť tak tu môžeš ostať.“ Dostala zo seba po chvíli premýšlania.

„ Tak by som si asi mal ísť pre kufre.“

„ Asi áno. Počkaj pomôžem ti.“ Povedala som mu. Sama som nedokázala uveriť tomu že bude otec s nami opäť bývať. Rýchlo sme priniesli jeho batožinu do hosťovskej izby a vrhli sa na mamine palacinky. Dlho sme sa rozprávali a smiali, keď v tom ma niečo napadlo. Buchla som sa po čele.

„ Stalo sa niečo?“ Opýtala sa mama.