...
1.časť
Na jazyku ucítila horkástú chuť teplej čiernej kávy. Žena oproti nej si prešla po dokonale uhladenom drdole a špičkou pera nervózne poklepala po papieroch systematicky uložených na obrovskom stole z tmavého dreva. ,, Si si istá, že to bude fungovať?" Spýtala sa žena a odpila si z kávy. ,, Myslím že je to jediný spôsob ako vyhrať túto vojnu. " Dievča na masívnej sedačke sa pomrvilo pri myšlienke na to čo všetko sa môže stať ak by zaváhali. ,, Ale máme iba jedinú príležitosť, takže ju musíme využiť. Ak to zbabreme je koniec." Z nesmelého dievčata sa razom stala žena pripravená na vonu a nastávajúce udalosti s ňou spojené . Bola ochotná bojovať pokial jej budú sily stačiť. Uvedomovala si svoju výnimočnosť a silu, vedela že iba ona ich dokáže priviesť k cielu a vyhrať túto vojnu, ktorá trvá už veľmi dlho a žena sediaca oproti nej to vedela tiež, preto iba súhlasne prikývla a veľkú kopu papierov vložila do šuflíka. Tým sa stretutie skončilo a nesmelé dievča premenené na bojovníčku opustilo miestnosť.
2.časť
Nervózne som si upravila kovovú sponu na vlasoch a posledný krát sa pozrela na stôl, hŕba papierov na obrovskom stole z bledého dreva pôsobila neprimerane jeho dôležitosti ,,Naozaj si myslíte, že je toto jediný spôsob ako vyhrať." rukou som utvorila neviditeľný kruh okolo papierov na stole. ,, Em myslíme si že jediný spôsob ako vyprovokovať Vampovcom je tento plán. Nič iné nemáme." Povedal Cedric. Ešte raz som si prezrela celé zhromaždenie. Okolo stola sedelo 13 bytostí, ktoré sa stretli na zasadnutí armády pomsti (chcela by som to preložiť buď do taliančiny alebo latinčiny). Rada sa delila na 3 okruhy- 6 bojovníkov na čele so Cedricom, 6- nesmrťelných, ktorých viedla Maredith a jedného miešanca . Bojovníci mali dar pre boj, ktorý ich robil pri vytváraní stratégií vojny nepremožiteľnými avšak i oni mali jednu nevýhodu. I vďaka svojmu talentu boli obyčajný ľudia. Cedric mi často jeho dar opisoval ako niečo, čo prichádza, keď sa v jeho žilách zvýši hladina adrenalínu. Mimo vojny sa bojivníci správali ako obyčajný smrteľníci a do záležitostí tajomného sveta sa nezapájali. Ich opakom boli nesmrteľný. Bojovať po ich boku bolo pre každého cťou, ich rýchlosť a citlivosť pre každý pohyb boli v boji to najpotrebnejšie. Nesmrteľný patrili do sveta tajomna boli jeho súčasťou každou bunkou ich tela avšak výzorom boli úplne ako ľudia. Nemuseli zabíjať pre krv, živili sa energiou. A nakoniec som tu bola ja Miešanec. Potomok nesmrteľného a bojovníčky. Matku a otca zabila najvyššia rada za zradu a vytvorenie armády pomsty, krátko po dovŕšených mojich 15 rokov. Najvyššia rada nezniesla myšlienku, že ich niekto neposlúcha, preto zabila oboch mojich rodičov. Od tej doby bola armáda tajná a ja som bola jej vodcom. ,, Musíme sa rozhodnúť čo najskôr a nesmieme pochybyť, pretože každá chyba nás môže stáť životy. Meredith postaraj sa o svoj okruh, Cedric ty tiež. Zajtra pred úsvitom sa stretneme v hlavnej sále. Čo najskôr musíme začať s výcvikom prebudených.Týmto sa dneštná schôdza konči." Po mojich posledných slovách sa členovia armády pobrali na menšie schôzky. Vo veľkej miestnosti som ostala sedieť sama. Premýšlala som nad novým plánom ako pomôcť. Až keď hodiny na stele odbili polnoc opustila som miestnosť a po schodoch sa pobrala do svojej izby. S vrzgotom som otvorila staré drevené dvere vyrezávané s takou precíznosťou s akou plánovali vojnu bojovníci. Cedric sedel na posteli s hlavou v dlaniach, nereagujúc na môj príchod. ,, Ešte stále si mi nepovedala ako dopadlo stretnutie s tmavou dámou." Povedal Cedric a konečne na mna pozrel. ,, Súhlasila." S povzdychom som sa hodila na postel, ktorej rám bol ďalším úkazom dôkladnej rezbárskej práce. ,, To je všetko? Nič viac nepovedala?" V jeho hlase bolo cítiť stúpajúce napätie a paniku, ktorých bolo v posledných dnoch viac než dosť. ,, Spýtala sa ma či som si istá že to výjde. Cedric prestaň, nepôveruješ mi?" ,, Dobre vieš že máš moju dôveru, ak by si ju nemala už dávno tu niesom!" Skrýkol. ,, Skrátka len potrebujem vedieť čo si o tom pláne myslí niekto tak dôležitý ako je ona."
,, Nič viac mi nepovedala. Ani ona nevie čo máme robiť aby sme dokázali vyhrať, myslíš si že keby mi povedala stratégiu dávno by si ju nevedel?" Nervózne som si sadla. Toto bola jediná chvíľa kedy som mohla byť so Cerdicom sama, bez toho aby sme museli riešiť vojnu, preto ma znervózňovala táto debata." ,, Prepáč Em, ja len neviem ako sa z tejto situácie dostať. Stále musím myslieť na všetko čo sa okolo nás deje. Kiež by to bolo pokojnejšie a my dvaja by sme mohli byť viacej spolu." V jeho hlase bola cítiť ľutosť. "Emily Ward (Btw: priezvisko Ward je z staroanglického výrazu " strážca) ľúbim ťa no to nič nemení na veci, že sa na nás rúti táto katastrofa." Jeho hlas už znel pokojne, práve toto bol Cedric, ktorého som ľúbila. Každá bunka môjho tela zúfalo túžila po jeho dotyku no on si to nevšímal. Ukazovák som mu priložila na pery čím som ho utíšila, aby som mohla niečo povedať. ,, Cedric vojna nieje to čo by sme mali teraz riešiť. Ľúbim ťa a ty namiesto toho aby si ma pobozkal riešiš veci, ktoré patria na zasadnutie rady. Toto je jediná časť dňa kedy ťa chcem mať len pre seba tak už nerozprávajme o vojne!" Bola som namrzená no v sekunde kedy sa jeho teplé pery stretli s mojimi v nežnom bozku som bola najšťastnejším človekom na svete. Jeho blízkosť bola pre mňa ako droga bez ktorej som nedokázala vydržať už ani o sekundu viacej. Cedric sa pomaly prisunul bližšie čím naše telá spojil ako puzzle. Keď som bola s ním mala som pocit akoby sme boli jeden druhému súdení naše telá do seba zapadali ako dieliky ktoré boli vyrobené jeden pre druhý. So Cedricom to bolo lahšie, po jeho boku som sa cítila ešte silnejšia a na plno som si uvedomovala svoje schopnosti. V ten večer som myslela jedine na neho, vojna bola nepodstatná pokial bol pri mne on.
3.časť
Slabé zaklopanie na dvere sa o pár sekúnd zmenilo na silný buchot. Nervózne som sa poobzerala po tmavej izbe. Cedric ležal vedľa mna. Svetlo presakujúce cez jemné škáry na masívnych dverách bolo až moc silné na to že bola ešte noc. ,,Emily, rada najvyšších zahájila výhražný útok." Za dverami sa ozval Timothy-ho hlas plný paniky. O pár sekúnd som stála na nádvorí majestátneho hradu (jeho názov, niečo veľkolepé- miestami musí názov naháňať hrôzu), nad našimi hlavymi lietali čarodejnice patriace k najvyššej rade. Svojimi zaklínadlami sa snažili prelomiť ochranné zaklínadlo. Na pravo stála hŕstka bojovníkov, ktorý vo svojuch rukách zvierali veľkú mapu a vytvárali plán boja. Pred nami sa týčilo 20 nesmrteľných pripravených bojovať za svoje práva a tým vyhrať túto vojnu. Po nádvorí utekalo zopár prebudených, ktorý nechápali situáciu pred ich očami. Niekto ma chytil za ruku, bol to Cedric. Jeho tmavé vlasy ešte stále rozstrapatené z predchádzajúceho spánku boli v dokonalej súhre s tmavou pokožkou a hnedými očami. Mohutná postava muža ktorého som milovala sa týčila nad tou mojou. Bol pripravený bojovať, nech by ho to stálo i vlastný život. V tejto vojne trvajúcej tak dlho stratil všetko. Tesne nad hlavou mi preletelo omračujúce zaklínadlo. Celý tento útok bol len vyhráška. Rada nám chcela ukázať ako rýchlo dokážu prelomiť našu obranu. Za pomoci čarodejníc sa ich sila ešte zdvojnásobila. Nebolo zvykom, že sa čarodejnice zapájali do vojny, preto mi nešiel do hlavy celý tento nezmyselný útok. O pár sekúnd všetko utíchlo, ochranné zaklínadlá boli z časti prelomené. Bolo len otázkou niekoľkých minút kým prídeme i o ich zvyšky. Na nádvorí sa i po odchode čarodejníc niesla panika a stúpajúce zúfalstvo. Tento útok nám dokázal, že niesme pripravení na vojnu a práve toho sme sa obávali. Premýšlala som nad ďalším plánom, keď mnou Cedric jemne potriasol. ,,Musíme zvolať zhromaždenie. Treba utíšiť paniku a ukázať im že majú vodcov, ktorý majú situáciu pod kontrolou." Súhlasne som prikývla. Práve v ten chvíli som musela uistiť svoju armádu že sme v bezpečí. Keď som hovorila môj hlas sa niesol celým hradom a jeho okolím, bolo to akoby som rozprávala do mikrofónu a ten následne vysielal zvuk do rozhlasu, aby to počuli všetci. ,, Dnes nám rada oficiálne vyhlásila vojnu a je len na nás či sa vzdáme alebo budeme bojovať. Ak ste svoje rozhodnutie oľutovali môžete odísť, ale uisťujem vás že už nieje cesty späť a rada s vami nebude mať zľutovanie. Ak mienite ďalej bojovať na našej strane a vyhrať túto vojnu musíme začať s výcvikom. Cedric a Meredith vás spoločne rozdelia do 14 výcvikových skupín v ktorých budete zmiešaný a dajú vám ďalšie pokyny. Možete sa rozísť delenie a výcvik začínajú na svitaní. Čo je ak sa nemýlim presne o 3 hodiny. Cedric, Meredith podte so mnou a Sabine ty tiež." Sabine viedla skupinu čarodejníc, ktoré boli pred rokom vyhostené zo spoločenstva pretože nám pomáhali, čím porušili ich zákaz o spolčovaní sa s nesmrteľným, bojovníkmi a miešancom. Odvtedy bývajú spoločne s nami na hrade a prislúbili nám pomoc. Doteraz sa do bojových stratégií nezapájali. Jediné čo mali na starosť bola obrana hradu no prichádzajúcou vojnou bolo nutné aby sa zapojili i ony. Kráčali sme do veľkej sáli, kde sa konali zasadnutia rady. Pomaly som otvorila masívne dvere a sadla si na voje zvyčajné miesto, ktoré bolo za vrchom stola. Po mojej pravici si sadol Cedric a po lavej strane Meredith ako zvyčajne. Sabine stála neiste medzi dverami s vystrašeným pohladom v očiach. ,, Sabine sadni si ." Keď si sadla začala som. ,, Najvyššia rada nám vyslala výstrahu aby nás prinútili vzdať sa no my nesmieme podľahnúť! Sabine týmto dňom sa musíte zapojiť do výcviku aj vy. I keď viem ako znela naša dohola nieje inej možnosti." Sabine sa nervózne pomrvila v kresle. Vedela čo sa stane a i napriek nesúhlasu v jej očiach prikývla. ,, Ako som už spomínala Cedric, Meredith vy rozdelíte bojovníkov a nesmrteľných do 14 skupín. Každá skupina bude obsahovať 20 z každého druhu plus do každej skupina zaradíte 3 čarodejnice. Spolieham sa na vaše schopnosti boja a organizácie. V skupinách nesmú byť žiadne rozdieli nezabúdajte každý musí trénovať z plných síl. Možete odísť, Sabine ty ostaň, nebudeš trénovať s ostatnými." Cedric sa pri odchode otočil akoby nechcel odísť. Vedel, že mám náhradný plán no dúfam že ho nebude treba použiť. ,, Sabine ty si vyberieš 5 čarodejníc s ktorými navštívite čarodejnícku osadu. Dlho sme ich pozorovali a našli sme vhodné adeptky, ktoré ľahko prevediete na našu stranu. Tu sú niektoré z nich." Podala som jej papiere s menami niekoľkých čarodejníc. Jej tvár ostala ešte bledšia ako pred 10 minútami, keď som jej oznámila že s ňou potrebujem hovoriť. ,, Sabine, spolieham sa na teba.
4. časť
Táto vojna závisí len na tom či sa vám táto úloha podarí. Prosím nesklam ma. Do tejto vojny sme stavili až príliš mnoho aby sme ju len tak prehrali." ,, Postarám sa o to. Môžeš sa na nás spolahnúť, chápem dôležitosť tejto vojny a spolu s ostatnými budem bojovať na vašej strane. Nesklameme ťa." Sabine odišla. Prstom som prešla po vyrezávaných kruhoch na drevenom povrchu stola , ktoré zobrazovali 5 okruhov. Nesmrteľný, bojovníci, ľudia, čarodejnice a miešanci. Týchto 5 druhov spolu žilo a spolupracovalo po mnoho rokov, pokial sa rada najvyšších nerozhodla že to zmení. Radu tvorili nesmrteľný a ľudia z vopred vybraných šlachtických línií, ktorý riadili celý systém v tomto svete. I keď si to ostatný neuvedomovali boli ich bábkami. Ostatné druhy boli pre radu nepotrebnými avšak pri bojoch veľmi radi využívali silu čarodejníc a bojovníkov. Častokrát im slúbili členstvo v rade, ktoré ani po vyhratí bojov nedostali, naopak boli veznený. Preto čarodejnice vytvorili zákon, ktorý sa týkal spolčovania s inými druhmi. Podla legient boli v celom svete najdôležitejší miešanci, ktorí vznikli zväzkom 2 druhov. Avšak miešanec nevznikol z každého takého zväzku iného druhu, táto vec sa podarila iba ak svet potreboval zmenu. Preto som tu ja, aby som zachránila svet pred záhubou a bojovala proti rade najvyšších, ktorá ničí to čo vybudovali naši predkovia. Keď zabili mojich rodičov bolo jedinou možnosťou ako vyhrať prevziať na seba celú zodpovednosť týkajúcu sa armády. Rukou som posledný krát prešla po okruhu zobrazujúcom miešancov a opustila miestnosť. Vyšla som von do záhrady,v jej prednej časti pobehovalo zopár bojovníkov horlivo diskutujúcich o nasledújúcej bojovej stratégii, preto som si zamierila do zadnej časti dvora. Prednú a zadnú časť oddeloval vysoký živý plot. Zatial čo prednú časť tvoril prevažne záhradný nábytok, kde sa konali rôzne bojové stretnutia, zadnú časť tvorilo veľké množstvo rôznych kríkov, popínavých rúží, kvetín a skleníkov. Do tejto časti chodili iba kucháry a záhradníci a keďže bola noc nikto okrem mna tu nebol. Kúsok od hlavného skleniku bol malý altánok, kde som mohla vždy premýšlať. Sadla som si na dôverne známu lavičku v rohu altánku s hlavou plnou myšlienok. Prečo sa rada rozhodla zaútočiť práve dnes? Bol tento útok spojený so včerajším stretnutím s tmavou dámou? Bolo mi zle, hlava sa mi točila akoby som bola na kolotoči, srdce mi rýchlo bilo akoby to malo byť posledný krát, celé telo mi spalovala neskutočná horúčava, ktorá pálila všetky nádeje na výhru tejto vojny. Na malú stotinku sekundy som nadobudla pocit beznádeje. Veď koľko ľudí už zomrelo kvoli tejto vojne? Nebude vari lepšie vzdať sa? Otázky sa v mi výrili v hlave akoby čakali na odpoveď, ktorú som poznala už dávno a práve tieto odpovede ma dohnali až sem. Vedela som že musím bojovať. Bojovať za svojich rodičov, aby ich smrť nebola zbytočná, za ľudí, nesmrteľných, čarodejnice, bojovníkov, za Cedrica a za novú budúcnosť, ktorá privedie mnoho dobra. V ktorej nebude žiadna najvyššia rada, smútok či strach. V nej budeme slobodný, štastný a hlavne budeme mať jeden druhého. Preto som musela bojovať, aby som nás zachránila to som vedela. Myšlienky na možnú prehru som musela zahnať hlboko do svojej mysle. Armáda pomsty je silná, a my túto vojnu vyhráme o tom niet pochýb.